History of the Danube countries cooperation  

Začiatok hydrologickej spolupráce podunajských krajín

V roku 1971 hydrológovia v tom čase 8 podunajských krajín založili regionálnu spoluprácu s cieľom poskytovať hydrologické informácie pre celé povodie Dunaja. Od roku 1987 je táto spolupráca vedená v rámci Medzinárodného hydrologického programu UNESCO. Spolupráca bola postupne koordinovaná Národnými výbormi pre hydrológiu Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Srbska, Chorvátska a v súčasnej dobe Rumunska. Spolupráca nadväzovala aj na činnosť Dunajskej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá bola ustanovená podľa pravidiel Belehradskej dohody z roku 1948. Dunajská komisia mala za účel regulovať plavebné podmienky Dunaja ako medzinárodnej vodnej cesty. Sovietsky delegát prof. Korzun navrhol v roku 1971 nový projekt – kompiláciu vodnej bilancie v povodí Dunaja. Hlavným cieľom bol zber dát, harmonizácia a publikačné informácie charakterizujúce viacročný priemerný vodný cyklus povodia Dunaja. Avšak iba štyri štáty z vtedy ôsmych podunajských štátov menovali expertov do pracovnej skupiny hydrológia Dunajskej komisie: Československo, Maďarsko, Bulharsko a Sovietsky zväz. Štyri ostatné štáty: Spolková republika Nemecko, Rakúsko, Juhoslávia a Rumunsko sa z politických dôvodov zdržali. Výskumné ústavy štyroch štátov pripravili, pod vedením Výskumného ústavu vodohospodárskeho (VÚVH) v Bratislave, už v rokoch 1972–1973 vodnú bilanciu relevantných čiastkových povodí v povodí rieky Dunaj, zahrňujúce mapy izolínií troch hlavných komponentov vodnej bilancie (zrážky, evapotranspirácia, odtok). Informačná hodnota výstupu bola obmedzená z dôvodu chýbajúcich údajov ostatných podunajských štátov.

Rámec spolupráce ôsmych podunajských štátov bol ustanovený v roku 1974 po mnohých predchádzajúcich stretnutiach. Prvá skupina (Bulharsko, Československo, Maďarsko a Sovietsky Zväz) pokračovala vo svojich aktivitách pod vedením pracovnej skupiny Dunajskej komisie; hydrológovia novo pripojených štátov (Rakúsko, Nemecko, Juhoslávia a Rumunsko) začali spolupracovať pod vedením Národných výborov pre hydrológiu pre IHP UNESCO pod koordináciou Technického sekretariátu v Belehrade. Koordinátori z Bratislavy a Belehradu synchronizovali svoje aktivity. Rokovacími jazykmi boli nemčina a ruština.

Prvá fáza spolupráce podunajských štátov (1974–1986): Monografie Dunaja

Spolupráca, ktorá začala v roku 1971 vodnou bilanciou povodí Dunaja, bola rozšírená. Cieľom hydrológov bolo vypracovať monografiu povodia Dunaja, ktorá mala nasledujúce tri kapitoly:

  1. Fyzické, geografické a vodohospodárske charakteristiky povodia Dunaje (Juhoslávia), 
  2. Charakteristiky odtokového režimu (Sovietsky zväz), 
  3. Hydrologická bilancia (Maďarsko).

Všetkých osem podunajských štátov dodalo podklady pre všetky tri kapitoly. Následne VITUKI v Budapešti vydalo tri mapy izolínií (v mierke 1:200 000) pre priemerné zrážky, evapotranspiráciu a odtok za obdobie 1931–1970.

Stretnutia expertov podunajských štátov

Po vydaní publikácie Monografia Dunaja v roku 1986 sa konala v roku 1987 schôdza predstaviteľov Národných výborov IHP podunajských štátov v Budapešti. Účastníci expertného rokovania sa dohodli, že je nutné pokračovať v spolupráci. Ako vzor si zvolili hydrologickú spoluprácu štátov v povodí Rýna. Boli formulované nasledujúce princípy spolupráce:

  • Cieľom kooperácie je spracovanie vedeckých tém spoločného záujmu a týkajúcich sa celého povodia Dunaja a pravidelné aktualizácie vybranej časti Monografie Dunaja. Práce budú financované vždy jedným podunajským štátom na základe dobrovoľnosti.
  • Rokovania expertnej skupiny sa budú usporadúvať každý rok v rôznych podunajských štátoch.
  • Hlavným koordinátorom spolupráce bude pre určitú dobu jedna inštitúcia alebo jeden expert z podunajských štátov doporučený Národným výborom IHP a schválený ostatnými účastníkmi.
  • Pracovným jazykom pre rokovanie a publikovanie je nemčina a ruština.

Princípy spolupráce boli podpísané predstaviteľmi ôsmych Národných výborov IHP. Aj dnes, kedy spolupracuje 13 podunajských štátov, sú princípy stále považované za základné zásady spolupráce. Pribudol tretí rokovací jazyk, a to angličtina, a niektoré ďalšie diely Monografie Dunaja boli už publikované v angličtine.

Ďalšia fáza spolupráce po roku 1987

Podľa návrhu sovietskej delegácie na ustanovujúcej schôdzi v roku 1987 bolo poradie hlavných koordinátorov kooperácie podľa hydrologického poradia štátov (od prameňa po ústie). Hlavní koordinátori boli:

  • v priebehu II fáze kooperácie (1987–1992) Nemecký Národný výbor IHP/OHP (prof. K. Hofius),
  • v priebehu III fáze (1993–1998): rakúsky Národný výbor IHP (prof. F. Nobilis, dr. O. Behr a prof. D. Gutknecht),
  • v priebehu IV fáze (1999–2002) slovenský Národný výbor IHP (dr. P. Miklánek a dr. P. Petrovič),
  • v priebehu V. fáze (2003–2005) maďarský Národný výbor IHP/OHP (dr. M. Domokos),
  • v priebehu VI. fáze (2006–2008): srbský Národný výbor IHP (prof. M. Miloradov)
  • v priebehu VII. fáze (2009–2011): chorvátsky Národný výbor IHP (D. Biondič); Chorvátsko predčasne ukončilo funkciu koordinátora spolupráce, ktorú prebralo Rumunsko, (2012–doteraz): rumunský Národný výbor IHP (S. O. Negru).

Monografie

V období od roku 1987 vzniklo ďalších 13 prác Monografie Dunaje:

  • Projekt č. 1: Režim plavenín a sedimentov na Dunaji a hlavných prítokoch (H–1993).
  • Projekt č. 2: Teplotný a ľadový režim Dunaja a jeho hlavných prítokov (SK–1993).
  • Projekt č. 3: Dlhodobé kolísanie zrážok v povodí Dunaja (A–1998).
  • Projekt č. 4: Stretávanie sa povodňových vĺn na Dunaji a jeho hlavných prítokoch (FR, Juhoslávie–1998).
  • Projekt č. 5.1: Zoznam hlavných hydrotechnických stavieb v povodí Dunaja (RO–1999).
  • Projekt č. 5.2: Aktualizácia analýzy vodného režimu (D–1999).
  • Projekt č. 5.3: Aktualizácia vodnej bilancie (D–1999).
  • Projekt č. 6.1: Paleografia Dunaja a jeho povodí (H–1999).
  • Projekt č. 6.2: Regulácia rieky Dunaj (SK–1999).
  • Projekt č. 6.3: Brody na rieke Dunaj (H–1996).
  • Projekt č. 7: Analýza ročných maximálnych prietokov (RO–1999).
  • Projekt č. 8.1: Hydrologická bibliografia vztiahnutá k povodiu Dunaja (D–1998).
  • Projekt č. 8.2: Kódovanie a číslovanie v povodí Dunaja (SLO–1998).
  • Projekt č. 9: Povodňový režim riek v povodí Dunaja (SK–doteraz)
  • Projekt č. 10: Spoločná hydrologická metabáza v povodí Dunaja (H, D–2009).
  • Projekt č. 12: Bilancia sedimentov v povodí Dunaja (A–doteraz nepublikované).
  • Projekt č. 13: Minimálne prietoky a hydrologické sucho v povodí Dunaja (BG–doteraz).

Jedným z najvýznamnejších projektov, ktoré boli v povodí Dunaja riešené, je vodná bilancia. Tento projekt viedol RNDr. Pavel Petrovič z Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) v Bratislave.

Budúcnosť hydrologickej spolupráce podunajských štátov

Dňa 29. 6. 1994 bola podpísaná Zmluva o spolupráci pre ochranu a únosné využívanie Dunaja s cieľom iniciovať riešenie závažných problémov v povodí. V roku 2003 sa zrodila myšlienka osláviť a popularizovať rieku Dunaj a vznikol „Deň Dunaja“. Týmto dňom vyhlásila Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja symbolicky 29. jún. Pre naplňovanie cieľov Zmluvy bola založená Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (MKOD), ktorá sa zaviazala k plneniu úloh súvisiacich s implementáciou Smernice 2000/60/ES.
Vznikom MKOD sa oslabila spolupráce podunajských štátov v rámci IHP UNESCO. Vznikli nasledujúce problémy:

  • menšie profesionálne skúsenosti v niektorých nových podunajských štátoch,
  • neistoty vo financovaní spolupráce,
  • vyšší vek medzinárodných expertov spolupráce a nedostatok mladých expertov pripravených pripojiť sa ku skupine.

Vlády podunajských štátov by si mali uvedomiť dôležitosť a nutnosť ďalších aktivít a krokov pre zlepšenie hydrologickej spolupráce podunajských štátov, ktorá bola doteraz jednou z najefektívnejších svojho druhu.